História

Bývalá samostatná spišská obec Dvorce ležala asi 15 km severne od Levoče pod Krížovým vrchom v Levočskom pohorí. Jej  územie bolo zabraté v 50. rokoch 20. storočia (1953) do vojenského priestoru Javorina, takže obec postupne zanikla. Má  však dlhú a bohatú históriu.   

V historických prameňoch - listinách sa objavuje prvykrát 12.11.1317. Vtedy uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou potvrdil  spišským Sasom ich staré výsady za pomoc v boji prati Matúšovi Čákovi Trenčianskému a jeho spojencom - Omodejovcom v  bitke pri Rozhanovciach roku 1312. V listine sa Dvorce spomínajú ako dedina Fridricha (Villa Frederici) a spolu s Dlhými  Strážami, Uložou, Vlkovcami a Durstom boli už v tom čase poddanskými osadami Levoče.  Neskôr sa vyskytuje pod názvami: Dworcze (1598), Dworecz, Burgerhoff (1773), Dworec (1808), Szepesudvard (1907). Od  roku 1927 sa používal názov Dvorce.  

Dvorce sa ako obec vyvinuli z pôvodného majera Levoče. Od tohto pochádza aj názov obce (dvor, dvorec, t.j. majer).  Poddanským majerom Levoče ostali až do zrušenia poddanstva roku 1848, hoci Levoča, keď si potrebovala vylepšiť finančnú  situáciu, dala ich do zálohu iným majiteľom. Takto napr. roku 1719 dala na istý čas do zálohu Dvorce spolu s Toryskami,  Závadou a Hradiskom generálovi Ladislavovi Splényimu. Ako majetok Levoče však  obec často trpela od jej nepriateľov.  Keďže mesto bolo vďaka svojim mohutným hradbám nedobytné, nepriateľ vyplienil jej nechránené poddanské dediny. Napr.  roku 1532 vojsko Kežmarčanov dočista vyplienilo Uložu, Nižné Repaše, Závadu aj Dvorce. Ich obyvateľom pobralo všetok  dobytok, mužov, ženy a deti povyzliekalo donaha.  Dvorce patrili k stredne veľkým spišským obciam. Roku 1598 tu stálo 21 domov. Roku 1787 v 37 domoch tu žilo 263  obyvateľov a roku 1828 v 50 domoch 372 ľudí. Roku 1940 v obci evidovali vyše 460 obyvateľov, z nich väčšina (334) bola  rímskokatolíckeho vierovyznania.  

Obyvatelia obce od stredoveku boli hlavne roľníkmi a pastiermi. Privyrábali si aj prácou v bohatých lesoch, najmä  drevorubačstvom a furmankami. Kedy bol v obci postavený kostol nevedno presne, ale stál už začiatkom 18. storočia. Bol postavený z dreva a zasvätený sv.  Kataríne Alexandrijskej. Opravený bol okolo roku 1791, keď Dvorce prišli ako fília od levočskej fary k ruskinovskej. Pri  kanonickej vizitácii roku 1832 biskup Jozef Bélik konštatoval, že drevený kostol v Dvorciach je už v dezolátnom stave, a preto  sa Levoči ako zemepánovi a patrónovi odporučilo postaviť ho zo solídneho materiálu, teda murovaný. Správu obce vykonával  už v stredoveku richtár a 1 - 2 prísažní (burgare). Oni zabezpečovali bežnú obecnú administratívu a riešili aj drobné  priestupky obyvateľov. Za obec vydávali aj rôzne písomnosti, svedectvá, ktoré spočiatku overovali iba svojimi "podpismi" -  tromi  krížikmi. Až roku 1794 si dala obec vyhotoviť vlastné pečatidlo, aby mohla overovať svoje dokumenty. Pečatidlo bolo  oválne a nieslo vo svojom poli obraz patrónky chrámu sv. Kataríny s mečom v ľavej ruke, ktorá stála na pažiti, vpravo ju  sprevádzala palma a vľavo dve palmy. Hore zľava sväticu vencom zdobil anjel držiaci v ľavici palmovú ratolesť. Kruhopis obsahuje text: SIGIL. COMMUNITATIS : DVORECZ : 1794