760. výročie prvej písomnej zmienky o obci
Vážení hostia, milí naši rodáci, vážení prítomní !
V mene vedenia obce i v mene svojom, vás srdečne vítam na kultúrnom podujatí, na
Dni obce Huncovce, ktorý sme pre vás pripravili.
Dnešná, prvá časť podujatia konaná pri príležitosti 760. výročia prvej písomnej
zmienky o obci má svoj program, ktorý sa vám určite bude páčiť. Druhá časť osláv je
pripravená na piatok 15. septembra a je spojená s udelením ocenení vybraným osobnostiam
obce a s odhalením pamätníka židovských spoluobčanov deportovaných z Huncoviec pred 75.
rokmi.
V programe osláv vám chceme priblížiť dejinné súvislosti vzniku našej obce a poukázať
na jej miesto v histórii.
Obec Huncovce sa nachádza na pravých svahoch údolia rieky Poprad v nadmorskej
výške 639 m.n.m. a v súčasnosti v nej žije spolu 2 943 obyvateľov, pričom v rómskej osade
žije obyvateľov 1383. Kataster obce má rozlohu 1326 ha a rozprestiera sa uprostred
Popradskej kotliny, na juhovýchodnom úpätí Vysokých Tatier.
Hoci prvé písomné správy o obci siahajú do obdobia kolonizácie Spiša v 13. storočí,
archeologické nálezy poukazujú, že jej kataster bol osídlený už v praveku.
Huncovce patria medzi najstaršie spišské obce. Ako samostatná obec s vlastným
chotárom vznikla v roku 1257, čo hodnoverne dokumentuje zachovaná prvá písomná zmienka.
V nej je obec uvedená pod názvom Suphc. V neskorších rokoch sa jej názov menil
a vyvíjal podľa nemeckého, maďarského či latinského základu. V roku 1336 sa obec objavuje
už pod názvom Hundsdorf, neskôr Hunnisvilla, Hunfalu, ale aj Hunfalva, čo už bolo blízko
k dnešnému názvu Huncovce. Za zakladateľov obce sú považovaní potomkovia nemeckého
šľachtica Rudigera z rodu Berzeviciovcov z Brezovice.
Pamiatky obce Huncovce sú živým dokladom, pamäťou jej bohatého historického
vývoja a súčasťou umelecko-historického bohatstva Spiša. Najstaršou, dodnes zachovanou
pamiatkou, je románska veža rímsko-katolíckeho kostola sv. Kríža zo začiatku 13. storočia
a drevená vyrezávaná socha Ukrižovaného Krista v položivotnej veľkosti z obdobia okolo
roku 1300. Uvedená socha je druhou najstaršou sochou svojho druhu na Spiši. Z pôvodnej
kaplnky na konci obce, zasvätenej sv. Jánovi Nepomuckému z roku 1729 sa dodnes
zachovala len socha svätca. Dnešná podoba stavby je z roku 1814. Základný kameň
evanjelického kostola bol položený v roku 1851 a vysvätený bol 16. januára 1853. Jedinou
staršou pamiatkou tejto neskoroklasicistickej stavby je náhrobný kameň Juraja Okolicsányho
s heraldickou výzdobou.
V polovici 18. storočia sa Huncovce, už ako silná židovská obec preslávili vynikajúcou
rabínskou školou, ktorá zanechala obci významný pamätník v podobe židovskej synagógy,
jednej z najkrajších a najvýznamnejších klasicistických stavieb Spiša. Bola postavená v roku
1821 podľa vzoru starobudínskej synagógy. Žiaľ, po nevhodných stavebných úpravách je
dnes na nepoznanie a slúži celkom iným účelom.
Kultúrne pamiatky, ktoré v obci vznikali a existovali vo vzájomnej tolerancii ľudí
rôznej národnosti a vierovyznania, tvoria zdanlivo nesúrodý celok diel viacerých slohových
období. Poznanie historických a umeleckých okolností ich vzniku a vývoja, dáva možnosť
vnímať ich ako dôležité doklady histórie obce.
Veľkou zmenou v novodobej histórii života obce bolo jej napojenie na železničnú trať
Poprad - Kežmarok v roku 1889, ktoré umožnilo občanom spojenie na hlavnú Košicko –
Bohunickú trať a od roku 1895 železnicou z Veľkej Lomnice aj do Tatier. V tomto období,
v dovtedy prevažne poľnohospodárskej obci, už prekvital čulý obchod a remeslá.
Zvýšený turistický ruch vo Vysokých Tatrách podnietil huncovských statkárov k výstavbe
turistických víl, či veľkorysejšej prestavbe poľovných chát a hájovni na ubytovne pre turistov.
Najvýznamnejší z nich - Matej Loisch, postupne od roku 1884 realizáciou zrubovej vily,
Kúpeľného domu a neskôr troch hotelov, vybudoval osadu Tatranské Matliare. Tá sa výrazne
zapísala do dejín kúpeľníctva a turizmu vo Vysokých Tatrách. Bola známa v širokých
spoločenských kruhoch a navštevovalo ju veľa turistov zo zahraničia. Po dlhé obdobie bola
tiež liečebňou pre vojakov a dôležitým centrom liečby tuberkulózy na Slovensku.
Tak, ako židovské obyvateľstvo v Huncovciach zohralo významnú úlohu v histórií
obce, tak sa Huncovce výrazne zapísali do dejín „slovenského židovstva“. Prvá zmienka
o Židoch v Huncovciach je z obdobia rokov 1725 – 1730, kedy sa v obci usadili prvé dve
židovské rodiny. Ich počet narastal po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867, keď po
storočiach diskriminácie získali Židia úplnú občiansku rovnosť a práva a predovšetkým po
zákonnej úprave v roku 1895, kedy sa aj ich židovské náboženstvo zrovnoprávnilo
s ostatnými. Židovská náboženská obec v Huncovciach bola celá ortodoxná a ako taká, sa
pridržiavala nemeckej kultúry.
Po vyhlásení autonómie v jeseni 1938 a najmä po vzniku nového štátu na jar 1939 sa
postavenie slovenských a tým aj huncovských židov výrazne zmenilo. Na „tzv. židovskú
otázku“ sa našlo tragické riešenie a v marci 1942 odchádza zo Slovenska prvý transport
Židov. Huncovskí Židia boli takto postihnutí ihneď v máji 1942, kedy sa s ich deportáciou
z obce začalo už hromadne. Keď na jeseň toho istého roku boli deportácie Židov dočasne
zastavené, v Huncovciach už Židov nebolo. Po viac ako 200 rokoch sa takto tragicky
uzavrela výnimočná a bohatá história huncovskej židovskej obce.
Ďalší podstatný zásah do života obce priniesol koniec 2. svetovej vojny. Vyše 700-
ročnú tradíciu prerušil odsun jej pôvodných obyvateľov do Nemecka a ich celý majetok,
hnuteľný aj nehnuteľný, bol daný pod národnú správu. Zapríčinila to teória o kolektívnej vine,
ktorá všetkým Nemcom, až na malé výnimky, pripísala vinu za nacistické zverstvá za II.
svetovej vojny. Po uvedených udalostiach ostalo v obci opustených 103 domov a odsunutých
bolo 48 rodín s celkovým počtom 237 osôb. Z vtedajších 1 202 obyvateľov poklesol ich počet
na 360, z ktorých iba tri osoby boli nemeckej národnosti. Huncovce bolo treba začať nanovo
osídľovať. Prvá fáza osídľovania, už koncom januára 1945, začala spontánne. Do obce
prichádzali ľudia zo Ždiaru, z pohornádskych obcí, z horného Spiša a zo Zamaguria.
K 1.aprílu 1948 tu bolo evidovaných 69 nových rodín s 368 osobami, ktoré obsadili 70
domov a 136 hospodárskych budov. V roku 1952, v druhej vlne osídľovania, boli do
Huncoviec presídlení obyvatelia vysťahovaných obcí z novozriadeného vojenského pásma
Javorina. Najviac ich prišlo z obcí Dvorce – 32 rodín, Ľubické Kúpele – 7 rodín
a Ruskinovce – 2 rodiny. Tu im boli vyčlenené doposiaľ neobývané domy a na gazdovanie
pridelená poľnohospodárska pôda v rozsahu ich majetku v pôvodnej obci. Niekoľko domov
im museli tiež uvoľniť skorší osídlenci, ktorí sa zasa vrátili naspäť odkiaľ pochádzali.
Všetkým, ktorí sa v tomto období v obci usídlili, sa Huncovce stali novým domovom a všetci,
tak ako sa tu našli, spoločnou prácou a úsilím začali písať nové dejiny našej obce.
Dnes sme neodmysliteľnou súčasťou týchto dejín obce my všetci, ktorí v nej žijeme
a máme tu svoj domov. My všetci sa podieľame na pretváraní a budovaní obce, na krátky
čas spoločne rozhodujeme o jej ďalšom osude. My všetci máme podiel a tiež zodpovednosť
na tom, ako sa bude naša obec Huncovce v ďalších rokoch rozvíjať, ako sa nám, jej
súčasným obyvateľom bude dariť, a ako tu v Huncovciach budeme ďalej žiť.
Vážení spoluobčania, milí hostia, vážení prítomní !
Oslavami 760. výročia prvej písomnej zmienky o obci chceme našej verejnosti pripomenúť
históriu obce, podmienky v akých naši predkovia z pokolenia na pokolenie obec
pretvárali, poukázať na okolností za akých sa mnohí z našich rodákov doma i vo svete presadzovali,
čím našu obec zviditeľnili a šírili jej dobré meno.
Chceme tiež potvrdiť, že si vážime skúsenosti a múdrosť našich predkov, ich schopnosť
obhájiť a presadiť spoločné záujmy pre dobro všetkých.
Nech sa teda poznanie vlastnej histórie stane zdrojom hrdosti všetkých obyvateľov na
rodnú obec a nech nás, jej súčasníkov, inšpiruje k novým činom.
Želám si, aby sme aj my, súčasná generácia i naše deti, žili v našej obci vo vzájomnej
úcte, tolerancii a spoločne, v ovzduší dobrých medziľudských vzťahov Huncovce ďalej budovali
a rozvíjali.
Ďakujem Vám všetkým za pozornosť.
V mene svojom i v mene celého vedenia obce vám všetkým ktorí ste teraz tu, srdečne
ďakujem, že ste na toto naše spoločné stretnutie prišli a prajem vám pekné popoludnie i celý
dnešný predlžený večer plný pekných zážitkov.